map
Kostoly Slovenska
Podrobné informácie
Pravoslávny chrám Uvedenia do chrámu Presvätej Bohorodičky
PATROCÍNIUM: Pravoslávny chrám Uvedenia do chrámu Presvätej Bohorodičky
OBEC: Komárno
OKRES: KN
KRAJ: NR
CIRKEVNÁ ÚZEMNÁ JEDNOTKA: Prešovská pravoslávna eparchia
ROK: 1753 - 1790
STOROČIE: 18. storočie
GPS: 47.757889, 18.123496
SPOLOČNÉ UŽÍVANIE KOSTOLA/CHRÁMU: NIE
VLASTNÍK: Pravoslávna cirkev (100)
ZÁKLADNÝ KAMEŇ:
1754
Dionisije Novaković
PRESNÝ DÁTUM / SVÄTITEĽ:
?
KŇAZ:
AUTORI:
VYSVETLIVKY:
1) Požehnanie rímskokatolíckeho kostola je vyznačené jednou hviezdičkou. (*)
2) Konsekrácia rímskokatolíckeho kostola po úprave pre potreby obnovenej liturgie v duchu II. vatikánskeho koncilu je vyznačená dvoma hviezdičkami. (**)
3) Ak nie je uvedené inak, ide o konsekráciu kostola a oltára po úprave pre potreby obnovenej liturgie v duchu II. vatikánskeho koncilu prípadne konsekráciu kostola pred I. alebo II. vatikánskym koncilom.
4) Posviacka gréckokatolíckeho a pravoslávneho chrámu a posviacka evanjelického a reformovaného kostola je bez hviezdičky.
OBEC: Komárno
OKRES: KN
KRAJ: NR
CIRKEVNÁ ÚZEMNÁ JEDNOTKA: Prešovská pravoslávna eparchia
ROK: 1753 - 1790
STOROČIE: 18. storočie
GPS: 47.757889, 18.123496
SPOLOČNÉ UŽÍVANIE KOSTOLA/CHRÁMU: NIE
VLASTNÍK: Pravoslávna cirkev (100)
ZÁKLADNÝ KAMEŇ:
1754
Dionisije Novaković
PRESNÝ DÁTUM / SVÄTITEĽ:
?
KŇAZ:
AUTORI:
VYSVETLIVKY:
1) Požehnanie rímskokatolíckeho kostola je vyznačené jednou hviezdičkou. (*)
2) Konsekrácia rímskokatolíckeho kostola po úprave pre potreby obnovenej liturgie v duchu II. vatikánskeho koncilu je vyznačená dvoma hviezdičkami. (**)
3) Ak nie je uvedené inak, ide o konsekráciu kostola a oltára po úprave pre potreby obnovenej liturgie v duchu II. vatikánskeho koncilu prípadne konsekráciu kostola pred I. alebo II. vatikánskym koncilom.
4) Posviacka gréckokatolíckeho a pravoslávneho chrámu a posviacka evanjelického a reformovaného kostola je bez hviezdičky.
ZAUJÍMAVOSTI:
Prvý pravoslávny chrám v meste postavili srbskí pravoslávni veriaci už v roku 1511. Keď prišlo na výber patrocínia tohto chrámu, inšpirovaní patrocíniom chrámu monastieru Chilendar, určili mu patrocínium Uvedenia do chrámu Presvätej Bohorodičky, čím si chceli pripomenúť vplyv Srbskej pravoslávnej cirkvi v širokom balkánsko-panónskom priestore. Tento chrám bol zbúraný pri rozširovaní opevnenia mesta Komárno. Ani druhý pokus o dlhodobú existenciu pravoslávneho chrámu v meste nebol úspešný, pretože druhý chrám, ktorý si v meste veriaci postavili v rokoch 1648 - 1665, opäť z dôvodu rozširovanie mesta museli zbúrať.
Úspešným pokusom o výstavbu chrámu možno nazvať pokus tretí, kedy na výstavbe nového chrámu začali pravoslávni veriaci pracovať v roku 1753, lebo starý chrám bol tesný a náchylný k pádu, a tak sa rozhodlo, že sa zbúra, len čo sa nový vybuduje. Iniciatívu výstavby chrámu posvätil svojim súhlasom budínsky biskup Dionisij Novaković, ktorý rok po začatí prác na stavbe chrámu posvätil jeho základný kameň.
Proti iniciatíve komárňanských Srbov vybudovať nový chrám sa energicky postavil ostrihomský arcibiskup Mikuláš Csáky, ktorý vo svojej sťažnosti na Uhorskú dvornú kanceláriu 11. marca 1753 uviedol, že Srbi chcú vybudovať nový chrám, čo im treba zakázať, lebo to obmedzuje jeho práva ako ochrancu katolíckeho vierovyznania v Uhorsku. (Časť kňazov pravoslávnej cirkvi v Uhorsku totiž v roku 1646 podpísala Užhorodskú úniu.) Aby za každú cenu znemožnil výstavbu srbského chrámu v Komárne, ostrihomský arcibiskup všetkým svojim cechovým majstrom zakázal prijať prácu na jeho výstavbe.
Ako odpoveď na konanie ostrihomského arcibiskupa komárňanskí Srbi urobili protest, ktorý zaslali Ilýrskej dvornej deputácii. Táto inštitúcia bola určitým spôsobom ministerstvom pre srbské veci. Založená bola v roku 1747 a za tri desaťročia svojho jestvovania prispela k uskutočneniu početných reforiem v cirkevnom, školskom a politickom živote Srbov a ostatných pravoslávnych veriacich v habsburgskom cisárstve. V kompetencii Deputácie boli aj otázky výstavby srbských pravoslávnych chrámov, teda aj komárňanského chrámu.
Ilýrska dvorná deputácia upovedomila Uhorskú dvornú kanceláriu, že ostrihomský arcibiskup nemôže byť obmedzený vo svojich právach, lebo srbský národ nie je pod jeho jurisdikciou, ale má svoju vlastnú cirkevnú autoritu. Cisárovná Mária Terézia žiadala od karloveckého metropolitu Pavla Nenadovića, aby okamžite nariadil zastaviť výstavbu chrámu v Komárne, so zreteľom na to, že na to nie je povolenie, čo aj urobil. Od metropolitu sa tiež žiadalo, aby čo najprísnejšie napomenul biskupov, aby sa bez cisárskeho vedomia a povolenia nepúšťali do výstavby chrámov, čo sa vzťahovalo aj na komárňanský.
Medzičasom Srbi z Komárna podali sťažnosť cisárovnej Márii Terézii proti konaniu ostrihomského arcibiskupa v súvislosti s výstavbou chrámu na mieste úplne zruinovaného starého. Popierali, že vôbec niekedy pristúpili na úniu, a preto tvrdenie ostrihomského arcibiskupa o svojej jurisdikcii nad nimi je bez akéhokoľvek právneho podkladu. Vo svojom liste cisárovnej metropolita Pavle Nenadović zvlášť vyzdvihol, že ide o výstavbu nového chrámu namiesto starého, a preto žiada, aby sa Srbom povolilo postaviť si nový a väčší, bez ohľadu na materiál a tvar. A tak 15. novembra roku 1753 Uhorská miestodržiteľská rada oznámila uznesenie cisárovnej Márie Terézie, adresované obyvateľom Komárna ako aj ostrihomskému arcibiskupovi, ktorým sa povoľuje výstavba srbského chrámu, ale za vyslovenej podmienky, že sa starý chrám zbúra, len čo nový bude spôsobilý na bohoslužby. Stalo sa tak, keď bol nový chrám po všetkých peripetiách daný do užívania v roku 1790.
Odvtedy, s výnimkou krátkeho obdobia asi 30 rokov, kedy v ňom bolo zriadené Múzeum mesta Komárno, slúži svojmu pôvodnému účelu dodnes.
Z dejín pravoslávnej cirkevnej obce:
? - vznik pravoslávnej cirkevnej obce
Pravoslávna cirkevná obec uplatňuje ? kalendár (Vianoce slávi ?).
Kňazi pôsobiaci v Pravoslávnej cirkevnej obci Komárno: Tibor Hollósy (1999 - 2006), Miroslav Krutský (? - dodnes)
Prvý pravoslávny chrám v meste postavili srbskí pravoslávni veriaci už v roku 1511. Keď prišlo na výber patrocínia tohto chrámu, inšpirovaní patrocíniom chrámu monastieru Chilendar, určili mu patrocínium Uvedenia do chrámu Presvätej Bohorodičky, čím si chceli pripomenúť vplyv Srbskej pravoslávnej cirkvi v širokom balkánsko-panónskom priestore. Tento chrám bol zbúraný pri rozširovaní opevnenia mesta Komárno. Ani druhý pokus o dlhodobú existenciu pravoslávneho chrámu v meste nebol úspešný, pretože druhý chrám, ktorý si v meste veriaci postavili v rokoch 1648 - 1665, opäť z dôvodu rozširovanie mesta museli zbúrať.
Úspešným pokusom o výstavbu chrámu možno nazvať pokus tretí, kedy na výstavbe nového chrámu začali pravoslávni veriaci pracovať v roku 1753, lebo starý chrám bol tesný a náchylný k pádu, a tak sa rozhodlo, že sa zbúra, len čo sa nový vybuduje. Iniciatívu výstavby chrámu posvätil svojim súhlasom budínsky biskup Dionisij Novaković, ktorý rok po začatí prác na stavbe chrámu posvätil jeho základný kameň.
Proti iniciatíve komárňanských Srbov vybudovať nový chrám sa energicky postavil ostrihomský arcibiskup Mikuláš Csáky, ktorý vo svojej sťažnosti na Uhorskú dvornú kanceláriu 11. marca 1753 uviedol, že Srbi chcú vybudovať nový chrám, čo im treba zakázať, lebo to obmedzuje jeho práva ako ochrancu katolíckeho vierovyznania v Uhorsku. (Časť kňazov pravoslávnej cirkvi v Uhorsku totiž v roku 1646 podpísala Užhorodskú úniu.) Aby za každú cenu znemožnil výstavbu srbského chrámu v Komárne, ostrihomský arcibiskup všetkým svojim cechovým majstrom zakázal prijať prácu na jeho výstavbe.
Ako odpoveď na konanie ostrihomského arcibiskupa komárňanskí Srbi urobili protest, ktorý zaslali Ilýrskej dvornej deputácii. Táto inštitúcia bola určitým spôsobom ministerstvom pre srbské veci. Založená bola v roku 1747 a za tri desaťročia svojho jestvovania prispela k uskutočneniu početných reforiem v cirkevnom, školskom a politickom živote Srbov a ostatných pravoslávnych veriacich v habsburgskom cisárstve. V kompetencii Deputácie boli aj otázky výstavby srbských pravoslávnych chrámov, teda aj komárňanského chrámu.
Ilýrska dvorná deputácia upovedomila Uhorskú dvornú kanceláriu, že ostrihomský arcibiskup nemôže byť obmedzený vo svojich právach, lebo srbský národ nie je pod jeho jurisdikciou, ale má svoju vlastnú cirkevnú autoritu. Cisárovná Mária Terézia žiadala od karloveckého metropolitu Pavla Nenadovića, aby okamžite nariadil zastaviť výstavbu chrámu v Komárne, so zreteľom na to, že na to nie je povolenie, čo aj urobil. Od metropolitu sa tiež žiadalo, aby čo najprísnejšie napomenul biskupov, aby sa bez cisárskeho vedomia a povolenia nepúšťali do výstavby chrámov, čo sa vzťahovalo aj na komárňanský.
Medzičasom Srbi z Komárna podali sťažnosť cisárovnej Márii Terézii proti konaniu ostrihomského arcibiskupa v súvislosti s výstavbou chrámu na mieste úplne zruinovaného starého. Popierali, že vôbec niekedy pristúpili na úniu, a preto tvrdenie ostrihomského arcibiskupa o svojej jurisdikcii nad nimi je bez akéhokoľvek právneho podkladu. Vo svojom liste cisárovnej metropolita Pavle Nenadović zvlášť vyzdvihol, že ide o výstavbu nového chrámu namiesto starého, a preto žiada, aby sa Srbom povolilo postaviť si nový a väčší, bez ohľadu na materiál a tvar. A tak 15. novembra roku 1753 Uhorská miestodržiteľská rada oznámila uznesenie cisárovnej Márie Terézie, adresované obyvateľom Komárna ako aj ostrihomskému arcibiskupovi, ktorým sa povoľuje výstavba srbského chrámu, ale za vyslovenej podmienky, že sa starý chrám zbúra, len čo nový bude spôsobilý na bohoslužby. Stalo sa tak, keď bol nový chrám po všetkých peripetiách daný do užívania v roku 1790.
Odvtedy, s výnimkou krátkeho obdobia asi 30 rokov, kedy v ňom bolo zriadené Múzeum mesta Komárno, slúži svojmu pôvodnému účelu dodnes.
Z dejín pravoslávnej cirkevnej obce:
? - vznik pravoslávnej cirkevnej obce
Pravoslávna cirkevná obec uplatňuje ? kalendár (Vianoce slávi ?).
Kňazi pôsobiaci v Pravoslávnej cirkevnej obci Komárno: Tibor Hollósy (1999 - 2006), Miroslav Krutský (? - dodnes)
Autorom fotografií, databázy kostolov, chronológie hierarchov a svätiteľov je Zdenko Dzurjanin. Akékoľvek ich šírenie je možné len so súhlasom autora.