Gréckokatolícky chrám sv. Petra a Pavla

---

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden silák Elemér Köröskényi (29. 3. 1910 - 21. 5. 1969), československý šampión v boxe, ironman, narodený v obci Vynohradiv na Zakarpatsku. Kvôli tomu, že jeho meno v Československu nevedeli správne vysloviť, zmenil si ho na Emil Koroščenko a prakticky od začiatku svojej kariéry boxera reprezentoval Československo. Po druhej svetovej vojne a návrate zo služieb v zahraničí v roku 1945 pomýšľal na návrat na Zakarpatsko. Keďže sa však k nemu dostávali informácie o pripojení tejto časti dnešnej Ukrajiny k Sovietskemu zväzu, rozmyslel si to a vediac, že sa už zo Zakarpatska nemusí vrátiť, usadil sa v obci Biel, kam ho doviezol vlak z Prahy. V tom čase stanica v Čiernej nad Tisou ešte neexistovala, preto vystúpil v Bieli. Nevedno však, či to nebolo aj preto, aby tu vyhľadal svoju dávnu spolužiačku zo základnej školy v Užhorode Máriu Csubákovú, ktorá tu bývala a na obecnej pošte pracovala ako poštárka. Každopádne sa tu usadil v miestnej krčme a dedinčanom predvádzal svoje silácke kúsky. S rodným Zakarpatskom udržiaval písomné styky, a často preto chodil na poštu čakať nové správy od príbuzných. Jedného dňa sa tu stretol s Máriou, do ktorej sa nakoniec počas svojho pobytu v Bieli zamiloval. Máriin otec István Csubák láske týchto dvoch všelijako bránil a dušoval sa, že svoju dcéru nejakému cirkusantovi za ženu nedá.

Medzitým Emil odcestoval do rodnej obce, aby si tam zariadil nejaké záležitosti, pretože sa dozvedel, že od 22. septembra 1945 hranicu už budú strážiť sovietski pohraničníci. Máriinej rodine sa však stalo nešťastie: od zapálenej cigarety miestneho dedinčana, ktorý si tam chcel ustlať na sene, im vyhorela sušiareň tabaku, hospodársky dom a navyše Máriinho otca pritlačil k zemi býk, ktorého táto udalosť vydesila. Navyše zhorela aj krčma, v ktorej Emil v Bieli býval. Mária urýchlene o všetkom Emilovi povedala a ten sa hneď do obce vrátil aj napriek tomu, že sa už cez hranice nedalo voľne prejsť, keď jedným zo svojich úspešných siláckych trikov prekabátil pohraničníkov. Márii sľúbil, že im nový dom aj s hospodárskou budovou postaví. A nielen to, materiálu, ktorý dal priviezť z obce Poľany, bolo toľko, že z neho dal postaviť aj novú dedinskú krčmu. Týmto krokom si získal Máriinu rodinu na svoju stranu a už nikto láske týchto dvoch v ceste nestál.

V krčme zamestnal pracovnú silu a začal ponúkať novinku - plnené kapustné listy (holubki). Údaje o tom, či sa Emil na nejakom zápase v rokoch 1946 - 1947 zúčastnil, sa nezachovali. Vieme len to, že si v dedine z pivných sudov postavil pódium (ring) o rozmeroch 10 m x 10 m obohnané hrubým lanom, kde sa na žiadosť dedinčanov vždy s niekým pobil. Raz to bolo aj s Josefom Vávrom, účastníkom Letných olympijských hier v roku 1928 v Holandsku, Emilovým dávnym priateľom.

Udalosti februára 1948 Emila zastihli v Bieli. Situácia pre neho nevyzerala ružovo už len preto, že ho považovali za zahraničného vojaka. Navyše jeho novopostavenú krčmu znárodnili. Preto sa rozhodol, že emigruje spolu s Máriou do Austrálie. 20. mája 1949 poslednýkrát na území Európy vstupuje do ringu, kde proti nemu stojí profesionálny zápasník Ady Berber. O zápase koluje viacero legiend, ktoré potvrdzujú aj vyvracajú Barberovu senzačnú porážku. Tá senzačná hovorí, ako Emil dokázal uštedriť ranu, po ktorej sa Berber už nedokázal pozviechať. Na následky zlomeného krku, ktorý Ady po zápase mal, boli zo životom nezlúčiteľné a boli príčinou jeho smrti dňa 3. januára 1966. Po tomto zápase okrem prezývky Crusher, dostal Emil aj prezývku Killer, čo zvýšilo návštevnosť na jeho zápasoch. Kde však je pravda, dodnes nikto nevie.

Po tom, ako Emil s Máriou odišli na jeseň 1949 do Austrálie, usadili sa v Sydney, kde si zápasník vraj otvoril krčmu a ďalej súťažne v boxe reprezentoval túto krajinu. Zomrel 21. mája 1969 v Sydney a je pochovaný na miestnom Rokwoodskom cintoríne spolu s manželkou a svokrou.

Pýtate sa, aký súvis má tento príbeh s chrámom v Bieli? Jednoduchý. Ak krčmu, ktorú Emil v Bieli postavil, budete hľadať, zájdite do miestneho gréckokatolíckeho chrámu.