Evanjelický kostol
PATROCÍNIUM: Evanjelický kostol
OBEC: Košice
OKRES: KE
KRAJ: KE
CIRKEVNÁ ÚZEMNÁ JEDNOTKA: Košický seniorát (KOS)
ROK: 1816/1966
GPS: 48.721009, 21.261105
STOROČIE: 19. storočie/20. storočie
VLASTNÍK: Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (100)
ZÁKLADNÝ KAMEŇ: 8. 5. 1804
Samuel Szontagh, farár nem. CZ Košice
PRESNÝ DÁTUM / SVÄTITEĽ: 18. 8. 1816 / 20. 8. 1816 (DE/SK)
Samuel Szontág, superintendent Potiského dištriktu
(Pamiatka posvätenia chrámu sa slávi: )
21. 8. 1966 (posviacka obnoveného kostola)
biskup VD ECAV na Slovensku Štefan Kátlovský
KŇAZ: Michael Heckenast (1816)
Štefan Kátlovský (1966)
AUTORI: Juraj Kitzling
Autori ostatných podôb kostola:
?
VYSVETLIVKY: 1) Požehnanie rímskokatolíckeho kostola je vyznačené jednou hviezdičkou. (*)
2) Konsekrácia rímskokatolíckeho kostola po úprave pre potreby obnovenej liturgie v duchu II. vatikánskeho koncilu je vyznačená dvoma hviezdičkami. (**)
3) Ak nie je uvedené inak, ide o konsekráciu kostola a oltára po úprave pre potreby obnovenej liturgie v duchu II. vatikánskeho koncilu prípadne konsekráciu kostola pred I. alebo II. vatikánskym koncilom.
4) Posviacka gréckokatolíckeho a pravoslávneho chrámu a posviacka evanjelického a reformovaného kostola je bez hviezdičky.
ZÁKLADNÉ ÚDAJE O CÚJ A PÔSOBIACI KŇAZI:
Nápis na základnom kameni, dosvedčujúci dátum jeho posviacky: „Deo optimo Max: Juvante Divo Francisco II Indulgente Annuente Principe haereditario Josepho Palatino Judice hujate Joh. Polinszky Consule Joh. Fülöp simul faventibus sub Inspectoratu Sam. Fried, Jos. Kis-Witzay, Pet. Neumanny, Joh. Weitzenbreuer Curatoribus adsistentibus Mich. Pauer, Mich. Nagymihályi, Laur. Rastokay, And. Kuntz Lapis hic fundamentalis pro sacris Esslesiae Aug. Conf. aedibus Die post Dom. Rogate 8va Mens May Anno MDCCCIV positus est per Georg Kitzling Camer. Archit. peritissimum.“
Napriek tomu, že základný kameň kostola bol posvätený v roku 1804, výstavba kostola bola dokončená s veľkou obetavosťou a úsilím o 12 rokov neskôr. Dôvodom zdržania bola prázdna kasa cirkevného zboru. Zaujímavosťou je, že drevo, použité na jeho výstavbu, pochádzalo z neďalekého lesa, ktorý v roku 1811 postihla veterná smršť, a tak radní mesta o to ochotnejšie mohli venovať tisíce vyrúbaných borovíc na výstavbu kostola. Miesto výstavby určili radní mesta na dnešnej Mlynskej ulici, kde kedysi stála záhrada istého Jozefa Mušeniča, ktorý pozemok predal cirkevnému zboru za 1000 zlatých. Tento pozemok však z dôvodu snahy postaviť vedľa kostola aj školu kapacitne nepostačoval, preto cirkevníci kúpili aj susedný od Juraja Chrappana. Ako stavebný materiál bolo použité aj murivo zo staršieho kostola slovenského cirkevného zboru, ktorý si cirkevníci postavili v roku 1788 a ktorý už v čase výstavby nového, bol v dezolátnom stave. Na základe dohody ho venovali nemeckému cirkevnému zboru a do nej napísali, že nemecký cirkevný zbor splnomocňujú na búracie práce okrem oltára, kazateľnice a organu (tie boli presunuté do nového kostola) a že sutiny z neho budú potom použité na výstavbu nového kostola. Nemecký cirkevný zbor navyše v zmluve prisľúbil, že do výstavby nového kostola, môžu využívať kostol nemeckého cirkevného zboru na svoje bohoslužby a zobral do úvahy aj žiadosť slovenského cirkevného zboru o participáciu na službách Božích.
Tá však bola podmienená zo strany nemeckého cirkevného zboru účasťou na výstavbe kostola. Slovenský cirkevný zbor túto podmienku vyriešil šikovne, keď na zborovom konvente dňa 5. decembra 1814 rozhodol, že na stavbu kostola prispeje sumou 4000 zlatých v hotovosti a 500 vozmi naloženými pieskom. Takýmto spôsobom si zabezpečila právo na používanie kostola a možnosť nerušene vysluhovať služby Božie v nedele, vo sviatky či v týždni až dovtedy, kým tento kostol bude stáť. Vydobila si dokonca aj ustanovenie, podľa ktorého mohla vždy konať služby Božie čím skôr v rámci dňa - v lete do deviatej hodiny a v zime nanajvýš do desiatej. Z toho dôvodu, aby si oba cirkevné zbory navzájom nezavadzali pri bohoslužbách.
Kostol bol posvätený na 10. nedeľu po Svätej Trojici vtedajším superintendentom Potiského dištriktu Samuelom Szontághom. Na posviacke kostola sa zúčastnilo 32 evanjelických kňazov, dvaja rímskokatolícki kanonici a dvaja rímskokatolícki kňazi. Odkiaľ boli sa nespomína. Na základe žiadosti o participáciu na výstavbe kostola mal aj slovenský cirkevný zbor právo posvätiť nový kostol. Posviacka v jeho réžii sa konala o dva dni neskôr po posviacke kostola nemeckým cirkevným zborom, a to na sviatok sv. Štefana kráľa dňa 20. augusta 1816. Celkové útraty za výstavbu kostola činili 74 633 zlatých a 24 grošov.
Z dejín cirkevného zboru:
19. február 1861 - vznik znluvy, na základe ktorej sa nemecký cirkevný zbor a maďarský cirkevný zbor zjednotili; bolo to v čase pôsobenia zborového dozorcu Daniela Citóa, ktorý je považovaný za autora tejto zmluvy
15. júl 1861 - potvrdenie vyššie spomínanej zmluvy na seniorátnom konvente Seniorátu šiestich slobodných miest
USTANOVENIA ZMLUVY ZO DŇA 19. FEBRUÁRA 1861:
1) Košická evanjelická cirkev, tzv. maďarský a nemecký cirkevný zbor sa zjednocuje do jedného cirkevného zboru pod názvom Maďarsko-nemecký cirkevný zbor Košickej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Pod týmto názvom nech figuruje v cirkvi a v škole. Vo vzťahu k úctyhodnému Seniorátu šiestich slobodných miest a vznešenej cirkevnej superintendencii Potiskej má všetky práva a nesie všetky bremená dvoch predchádzajúcich cirkevných zborov - maďarského cirkevného zboru v Košiciach a nemeckého cirkevného zboru v Košiciach.
2) Takýmto spôsobom vytvorený cirkevný zbor nech strieda bohoslužby konané v maďarskom a nemeckom jazyku podľa jednotnej dohody uzavretej v roku 1859 s dôrazom na skutočnosť, že odteraz každý Zelený štvrtok sa bude bohoslužba konať ráno v nemčine, popoludní v maďarčine a na Veľký piatok doobeda po maďarsky a poobede v nemeckom jazyku.
3) Všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok oboch cirkví, ktorý musí byť presne spárovaný, sa zapíše do jednej knihy a po zlúčení sa zlúči do jednej banky. Takto spojený majetok bude tvoriť majetok Maďarsko-nemeckého cirkevného zboru Košice.
4) Zjednotené cirkevné zbory by sa mali každý samostatne snažiť uviesť zlúčený majetok, pokiaľ je to možné, do právneho poriadku.
5) Príspevok na prevádzku cirkevného zboru (tzv. štóla), patrí vždy farárovi.
6) Spoločnú matriku, ktorá je vedená v maďarskom jazyku, vedie a vydáva ten zborový farár, ktorý v cirkevnom zbore pôsobí dlhší čas alebo taký, ktorý má vyššie cirkevné postavenie. Je za cirkevný zbor zodpovedný aj na cirkevných konventoch. Zápisnica má byť vedená v maďarskom jazyku. Na cirkevných konventoch môže každý hovoriť a diskutovať v jazyku, ktorý mu je najbližší. Účty zjednoteného cirkevného zboru budú predložené v jazyku, v ktorom sa účtovník alebo opatrovník cirkevného zboru orientuje najlepšie.
7) Školské základiny (nadácie) spojených cirkevných zborov by sa mali používať len na školské účely. Nadácia Sandvoss má byť spravovaná samostatne podľa želania a dispozícií zriaďovateľa *.
8) V 3. ročníku bývalej nemeckej cirkevnej školy by sa mal maďarský jazyk vyučovať viac ako doteraz. Preto je povinnosťou nového presbytéria a predovšetkým školskej správy pracovať tak, aby žiaci prvého ročníka dosiahli taký pokrok v oboch jazykoch, aby sa vo vzdelávaní vo vyšších ročníkoch pokračovalo aj v maďarskom jazyku a nemčine.
9) A aby maďarské služby Božie neutrpeli ani najmenšiu zaostalosť alebo oklieštenosť, mal by byť spoločný sirkevný zbor povinný - do času, kým sa nenájde kňaz dokonale ovládajúci oba jazyky -, nájsť dočasného náhradníka alebo kaplána, ktorý dokonale ovláda maďarský jazyk. Zatiaľ sa o to budú starať Eduard Škultéty alebo Ján Čink **.
10) Po podpísaní zmluvy o zlúčení, vyhotovenej v troch rovnakých exemplároch a po jednom exempláre určenom na uloženie v zborovom, seniorátnom a superintendentskom archíve predstavenými existujúceho zboru a potvrdení pečaťami oboch zborov, sa ihneď uskutoční konvent, kde sa určia členovia presbyterstva a na ktorom bude zvolené nové presbyterstvo cirkevného zboru.
Zmluvu o zlúčení, ktorú schválili obe cirkvi, sme osobne podpísali a opatrili sme ju našimi pečaťami.
* Zriadovateľom nadácie, ktorá niesla jeho meno, bol školský dozorca Ernes Friedrich Sandvoss (1818 - 1853).
** Katechéta v nem. CZ Košice v rokoch 1859 - 1868.
Ostatné posviacky:
22. máj 1887 - posviacka zvonov
21. august 1966 - posviacku zvona vykonal biskup VD ECAV na Slovensku Štefan Kátlovský
24. február 1974 - posviacku obnovného organu vykonal generálny biskup ECAV na Slovensku Ján Michalko
20. august 2023 - posviacku obnovného organu vykonal ?
V CIRKEVNOM ZBORE v 17. STOROĆÍ PRED VYDANÍM TOLERANČNÉHO PATENTU PÔSOBILI:
Farári nemeckého cirkevného zboru Košice: Tobiás Führer, I. zborový farár (1701 - † 22. 5. 1703), Eliáš Sartorius, I. zborový farár (1705 - † 10. 1. 1730), Johann Georg Hermann (1711 - 1717 / do nem. CZ Prešov), Johann Georg Hermann, I. zborový farár (1731 / z nem. CZ Prešov - † 14. 8. 1747), Samuel Rumy (1735 / z CZ Kőszeg - 1742 / do CZ Levoča), Ferdinand Ochs, II. zborový farár * (1742 / z CZ Rust - 29. 1. 1776), Johann Klein (1747 / kap. v nem. CZ Sabinov - † 1762)
* Po smrti Johanna Georga Hermanna v roku 1747 sa stal I. zborovým farárom.
Farári maďarského cirkevného zboru Košice: Peter Kis-Vitzay (1712 - 1748), ? (1749 - 1757), Ondrej Pintzger (1758 - 1761), Gabriel Inštitoris Mosóczy (1761 - ?), Ján Laha (1769 - 1771), Ján Freysmuth (1771 - 1. 7. 1783)
Farári slovenského cirkevného zboru Košice: Ján Fabrícius (1703 - 1706), Melchior Bonis (1706 - 1710), Ján Bruchácius (1710), Samuel Refalides (1711 - 1722), Juraj Števonka (1722 - 1749), Martin Szontágh (1749 - 1758), Matej Clementis (1758 - 1760), Martin Mihóky (1760 - 1766)
_________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________
V CIRKEVNOM ZBORE OD VYDANIA TOLERANČNÉHO PATENTU PÔSOBILI:
Farári nemeckého cirkevného zboru Košice: Johann Christoph Artner (1762 - 1783), Samuel Szontágh, I. zborový farár * (1776 - 20. 4. 1806 (definitívne z cirkevného zboru odchádza 22. 5. 1807) / do CZ Prešov), Johann Samuel Klein, II. zborový farár (1783 - 24. 6. 1790 / do CZ Gelnica), Johann Ferdinand Ochs, II. zborový farár (1790 / z CZ Smolník - † 10. 10. 1802), Michael Hackenast **, II. zborový farár (1803 - 1839 / vzdal sa úradu farára a odišiel z cirkvi († ?)), Martin Sopko (29. 5. 1839 / z CZ Poprad - Spišská Sobota - 19. 2. 1861 / 1. 8. 1867 *** († október 1883, Poprad))
* Po odchode Johanna Christopha Artnera v roku 1783 do CZ Kőszeg sa stal I. zborovým farárom, neskôr seniorom Seniorátu šiestich slobodných miest.
** Po odchode Samuela Szontágha zastával úrad I. zborového farára.
*** V úrade farára pôsobil pravdepodobne na žiadosť superintendenta Potiského dištriktu Karola Mádayho výlučne on až do 1. 8. 1867, v januári nasledujúceho roku sa definitívne vzdal postu farára zo zdravotných dôvodov. Dôvod predĺženia farárskeho úradu: sprievod počas vizitácie cirkevného zboru v Košiciach.
Farári maďarského cirkevného zboru Košice: Ján Budaeus (23. 7. 1783 - ?), Matej Mayer (1788 - ?), Samuel Nagy * (1799 - 1801) Ondrej Kohányi * (1801 - 1810), Samuel Bradovka * (1811 / z CZ Nemcovce - 1813 / do CZ Ratková), Jozef Komáromy (1813 - ?), Paul Schedo (1822 - 1832 / do CZ Gelnica), Pavol Némethy (1832 - 1834), Ján Viliam Svoboda (1834 - † 11. 3. 1842), Paul Schedo (1842 / z CZ Gelnica ? - † 7. 4. 1853), Daniel Steinhűbel (1854 - † 19. 1. 1860)
* Farári, ktorí pôsobili paralelne aj v slovenskom cirkevnom zbore!
Farári zjednoteného maďarsko-nemeckého cirkevného zboru od 19. 2. 1861: Eduard Škultéty * (zvolený 10. 3. 1861 - 29. 8. 1865 († 28. 1. 1891)), Ján Čiško ** (10. 12. 1865 - 1. 8. 1867)
* Dočasne ustanovený farár novoutvoreného cirkevného zboru, ktorý od roku 1860 až do svojej smrti pôsobil ako farár v slovenskom CZ Košice.
** Zvolený 15. novembra 1865, pôsobil pri farárovi Martinovi Sopkovi ako výpomoc a mal na starosti vedenie maďarských služieb Božích do 1. augusta 1867. Od tohoto dátumu naďalej pôsobí v cirkevnom zbore ako farár zjednoteného maďarsko-nemeckého cirkevného zboru, kde okrem ďarských služieb Božích vedie aj služby Božie v nemeckom jazyku.
Farári slovenského cirkevného zboru Košice: Ján Greškovič (1766 - 1793), Ján Ehn (1793 - 1799), Samuel Nagy (1799 - 1801), Ondrej Kohányi (1801 - 1810), Samuel Bradovka (1811 / z CZ Nemcovce - 1813 / do CZ Ratková), Ezechiel Cibuľák (1813 - 1831), Juraj Szekcsík (1831 / z CZ Lopúchov - 1859), Ján Zolnay (6. 7. 1859 - 24. 12. 1859), Eduard Škultéty (1860 - † 28. 1. 1891), .... Štefan Homola (? - 1. 8. 1934 / do dôchodku - † 26. 10. 1952), Juraj Raab Kelő (9. 12. 1933 - 1934), Pavel Šlosjarik (1. 8. 1935 - ?), J. Raab-Kellő (inšt. 9. 12. 1934 - 1947)
Farári zlúčeného slovensko-maďarského cirkevného zboru od 3. 2. 1946: Ladislav Jurkovič (14. 12. 1947 / z CZ Bratislava - 1953 / do CZ Rimavská Baňa), Július Krčméry, NámF. (1. 7. 1953 / z CZ Zvolen - 3. 10. 1953 / do CZ Košice), Július Krčméry (4. 10. 1953 / z CZ Košice - 1. 4. 1958 / do dôchodku - † 9. 2. 1968), Štefan Kátlovský (12. 4. 1959 / profesor a prodekan SEBF - † 4. 5. 1968), Karol Kotinský, NámF. (1. 7. 1958 / z CZ Dolné Saliby - 11. 4. 1959 / do CZ Košice), Karol Kotinský (12. 4. 1959 / z CZ Košice - ?), Július Filo st. (zvolený 15. 3. 1970 / z CZ Poprad - Veľká - 4. 10. 1999 / do dôchodku - † 14. 4. 2004), Samuel Linkesch, NámF. (? - ? / do CZ Košice), Samuel Linkesch (10. 5. 1992 / z CZ Košice - ?), Michal Hreško, NámF. (1. 12. 2000 /z CZ Želiezovce - 2001 / do dôchodku - † 28. 10. 2016), Pavel Pivka, NámF. (1. 7. 2001 / z CZ Farná - 28. 2. 2003 / mimo službu), Stanislav Kocka, NámF. (1. 7. 2002 - ?), Slanislav Kocka (zvolený 11. 1. 2004 - ?), ...
P. Lacko (zvolený 25. 8. 1946?), Dušan Cesnak, adm. (1951 / z CZ Nadlăc - 1952 / do CZ Košice), Dušan Cesnak (14. 12. 1952 / z CZ Košice - † 4. 12. 1957),
Napriek tomu, že základný kameň kostola bol posvätený v roku 1804, výstavba kostola bola dokončená s veľkou obetavosťou a úsilím o 12 rokov neskôr. Dôvodom zdržania bola prázdna kasa cirkevného zboru. Zaujímavosťou je, že drevo, použité na jeho výstavbu, pochádzalo z neďalekého lesa, ktorý v roku 1811 postihla veterná smršť, a tak radní mesta o to ochotnejšie mohli venovať tisíce vyrúbaných borovíc na výstavbu kostola. Miesto výstavby určili radní mesta na dnešnej Mlynskej ulici, kde kedysi stála záhrada istého Jozefa Mušeniča, ktorý pozemok predal cirkevnému zboru za 1000 zlatých. Tento pozemok však z dôvodu snahy postaviť vedľa kostola aj školu kapacitne nepostačoval, preto cirkevníci kúpili aj susedný od Juraja Chrappana. Ako stavebný materiál bolo použité aj murivo zo staršieho kostola slovenského cirkevného zboru, ktorý si cirkevníci postavili v roku 1788 a ktorý už v čase výstavby nového, bol v dezolátnom stave. Na základe dohody ho venovali nemeckému cirkevnému zboru a do nej napísali, že nemecký cirkevný zbor splnomocňujú na búracie práce okrem oltára, kazateľnice a organu (tie boli presunuté do nového kostola) a že sutiny z neho budú potom použité na výstavbu nového kostola. Nemecký cirkevný zbor navyše v zmluve prisľúbil, že do výstavby nového kostola, môžu využívať kostol nemeckého cirkevného zboru na svoje bohoslužby a zobral do úvahy aj žiadosť slovenského cirkevného zboru o participáciu na službách Božích.
Tá však bola podmienená zo strany nemeckého cirkevného zboru účasťou na výstavbe kostola. Slovenský cirkevný zbor túto podmienku vyriešil šikovne, keď na zborovom konvente dňa 5. decembra 1814 rozhodol, že na stavbu kostola prispeje sumou 4000 zlatých v hotovosti a 500 vozmi naloženými pieskom. Takýmto spôsobom si zabezpečila právo na používanie kostola a možnosť nerušene vysluhovať služby Božie v nedele, vo sviatky či v týždni až dovtedy, kým tento kostol bude stáť. Vydobila si dokonca aj ustanovenie, podľa ktorého mohla vždy konať služby Božie čím skôr v rámci dňa - v lete do deviatej hodiny a v zime nanajvýš do desiatej. Z toho dôvodu, aby si oba cirkevné zbory navzájom nezavadzali pri bohoslužbách.
Kostol bol posvätený na 10. nedeľu po Svätej Trojici vtedajším superintendentom Potiského dištriktu Samuelom Szontághom. Na posviacke kostola sa zúčastnilo 32 evanjelických kňazov, dvaja rímskokatolícki kanonici a dvaja rímskokatolícki kňazi. Odkiaľ boli sa nespomína. Na základe žiadosti o participáciu na výstavbe kostola mal aj slovenský cirkevný zbor právo posvätiť nový kostol. Posviacka v jeho réžii sa konala o dva dni neskôr po posviacke kostola nemeckým cirkevným zborom, a to na sviatok sv. Štefana kráľa dňa 20. augusta 1816. Celkové útraty za výstavbu kostola činili 74 633 zlatých a 24 grošov.
Z dejín cirkevného zboru:
19. február 1861 - vznik znluvy, na základe ktorej sa nemecký cirkevný zbor a maďarský cirkevný zbor zjednotili; bolo to v čase pôsobenia zborového dozorcu Daniela Citóa, ktorý je považovaný za autora tejto zmluvy
15. júl 1861 - potvrdenie vyššie spomínanej zmluvy na seniorátnom konvente Seniorátu šiestich slobodných miest
USTANOVENIA ZMLUVY ZO DŇA 19. FEBRUÁRA 1861:
1) Košická evanjelická cirkev, tzv. maďarský a nemecký cirkevný zbor sa zjednocuje do jedného cirkevného zboru pod názvom Maďarsko-nemecký cirkevný zbor Košickej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Pod týmto názvom nech figuruje v cirkvi a v škole. Vo vzťahu k úctyhodnému Seniorátu šiestich slobodných miest a vznešenej cirkevnej superintendencii Potiskej má všetky práva a nesie všetky bremená dvoch predchádzajúcich cirkevných zborov - maďarského cirkevného zboru v Košiciach a nemeckého cirkevného zboru v Košiciach.
2) Takýmto spôsobom vytvorený cirkevný zbor nech strieda bohoslužby konané v maďarskom a nemeckom jazyku podľa jednotnej dohody uzavretej v roku 1859 s dôrazom na skutočnosť, že odteraz každý Zelený štvrtok sa bude bohoslužba konať ráno v nemčine, popoludní v maďarčine a na Veľký piatok doobeda po maďarsky a poobede v nemeckom jazyku.
3) Všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok oboch cirkví, ktorý musí byť presne spárovaný, sa zapíše do jednej knihy a po zlúčení sa zlúči do jednej banky. Takto spojený majetok bude tvoriť majetok Maďarsko-nemeckého cirkevného zboru Košice.
4) Zjednotené cirkevné zbory by sa mali každý samostatne snažiť uviesť zlúčený majetok, pokiaľ je to možné, do právneho poriadku.
5) Príspevok na prevádzku cirkevného zboru (tzv. štóla), patrí vždy farárovi.
6) Spoločnú matriku, ktorá je vedená v maďarskom jazyku, vedie a vydáva ten zborový farár, ktorý v cirkevnom zbore pôsobí dlhší čas alebo taký, ktorý má vyššie cirkevné postavenie. Je za cirkevný zbor zodpovedný aj na cirkevných konventoch. Zápisnica má byť vedená v maďarskom jazyku. Na cirkevných konventoch môže každý hovoriť a diskutovať v jazyku, ktorý mu je najbližší. Účty zjednoteného cirkevného zboru budú predložené v jazyku, v ktorom sa účtovník alebo opatrovník cirkevného zboru orientuje najlepšie.
7) Školské základiny (nadácie) spojených cirkevných zborov by sa mali používať len na školské účely. Nadácia Sandvoss má byť spravovaná samostatne podľa želania a dispozícií zriaďovateľa *.
8) V 3. ročníku bývalej nemeckej cirkevnej školy by sa mal maďarský jazyk vyučovať viac ako doteraz. Preto je povinnosťou nového presbytéria a predovšetkým školskej správy pracovať tak, aby žiaci prvého ročníka dosiahli taký pokrok v oboch jazykoch, aby sa vo vzdelávaní vo vyšších ročníkoch pokračovalo aj v maďarskom jazyku a nemčine.
9) A aby maďarské služby Božie neutrpeli ani najmenšiu zaostalosť alebo oklieštenosť, mal by byť spoločný sirkevný zbor povinný - do času, kým sa nenájde kňaz dokonale ovládajúci oba jazyky -, nájsť dočasného náhradníka alebo kaplána, ktorý dokonale ovláda maďarský jazyk. Zatiaľ sa o to budú starať Eduard Škultéty alebo Ján Čink **.
10) Po podpísaní zmluvy o zlúčení, vyhotovenej v troch rovnakých exemplároch a po jednom exempláre určenom na uloženie v zborovom, seniorátnom a superintendentskom archíve predstavenými existujúceho zboru a potvrdení pečaťami oboch zborov, sa ihneď uskutoční konvent, kde sa určia členovia presbyterstva a na ktorom bude zvolené nové presbyterstvo cirkevného zboru.
Zmluvu o zlúčení, ktorú schválili obe cirkvi, sme osobne podpísali a opatrili sme ju našimi pečaťami.
* Zriadovateľom nadácie, ktorá niesla jeho meno, bol školský dozorca Ernes Friedrich Sandvoss (1818 - 1853).
** Katechéta v nem. CZ Košice v rokoch 1859 - 1868.
Ostatné posviacky:
22. máj 1887 - posviacka zvonov
21. august 1966 - posviacku zvona vykonal biskup VD ECAV na Slovensku Štefan Kátlovský
24. február 1974 - posviacku obnovného organu vykonal generálny biskup ECAV na Slovensku Ján Michalko
20. august 2023 - posviacku obnovného organu vykonal ?
V CIRKEVNOM ZBORE v 17. STOROĆÍ PRED VYDANÍM TOLERANČNÉHO PATENTU PÔSOBILI:
Farári nemeckého cirkevného zboru Košice: Tobiás Führer, I. zborový farár (1701 - † 22. 5. 1703), Eliáš Sartorius, I. zborový farár (1705 - † 10. 1. 1730), Johann Georg Hermann (1711 - 1717 / do nem. CZ Prešov), Johann Georg Hermann, I. zborový farár (1731 / z nem. CZ Prešov - † 14. 8. 1747), Samuel Rumy (1735 / z CZ Kőszeg - 1742 / do CZ Levoča), Ferdinand Ochs, II. zborový farár * (1742 / z CZ Rust - 29. 1. 1776), Johann Klein (1747 / kap. v nem. CZ Sabinov - † 1762)
* Po smrti Johanna Georga Hermanna v roku 1747 sa stal I. zborovým farárom.
Farári maďarského cirkevného zboru Košice: Peter Kis-Vitzay (1712 - 1748), ? (1749 - 1757), Ondrej Pintzger (1758 - 1761), Gabriel Inštitoris Mosóczy (1761 - ?), Ján Laha (1769 - 1771), Ján Freysmuth (1771 - 1. 7. 1783)
Farári slovenského cirkevného zboru Košice: Ján Fabrícius (1703 - 1706), Melchior Bonis (1706 - 1710), Ján Bruchácius (1710), Samuel Refalides (1711 - 1722), Juraj Števonka (1722 - 1749), Martin Szontágh (1749 - 1758), Matej Clementis (1758 - 1760), Martin Mihóky (1760 - 1766)
_________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________________
V CIRKEVNOM ZBORE OD VYDANIA TOLERANČNÉHO PATENTU PÔSOBILI:
Farári nemeckého cirkevného zboru Košice: Johann Christoph Artner (1762 - 1783), Samuel Szontágh, I. zborový farár * (1776 - 20. 4. 1806 (definitívne z cirkevného zboru odchádza 22. 5. 1807) / do CZ Prešov), Johann Samuel Klein, II. zborový farár (1783 - 24. 6. 1790 / do CZ Gelnica), Johann Ferdinand Ochs, II. zborový farár (1790 / z CZ Smolník - † 10. 10. 1802), Michael Hackenast **, II. zborový farár (1803 - 1839 / vzdal sa úradu farára a odišiel z cirkvi († ?)), Martin Sopko (29. 5. 1839 / z CZ Poprad - Spišská Sobota - 19. 2. 1861 / 1. 8. 1867 *** († október 1883, Poprad))
* Po odchode Johanna Christopha Artnera v roku 1783 do CZ Kőszeg sa stal I. zborovým farárom, neskôr seniorom Seniorátu šiestich slobodných miest.
** Po odchode Samuela Szontágha zastával úrad I. zborového farára.
*** V úrade farára pôsobil pravdepodobne na žiadosť superintendenta Potiského dištriktu Karola Mádayho výlučne on až do 1. 8. 1867, v januári nasledujúceho roku sa definitívne vzdal postu farára zo zdravotných dôvodov. Dôvod predĺženia farárskeho úradu: sprievod počas vizitácie cirkevného zboru v Košiciach.
Farári maďarského cirkevného zboru Košice: Ján Budaeus (23. 7. 1783 - ?), Matej Mayer (1788 - ?), Samuel Nagy * (1799 - 1801) Ondrej Kohányi * (1801 - 1810), Samuel Bradovka * (1811 / z CZ Nemcovce - 1813 / do CZ Ratková), Jozef Komáromy (1813 - ?), Paul Schedo (1822 - 1832 / do CZ Gelnica), Pavol Némethy (1832 - 1834), Ján Viliam Svoboda (1834 - † 11. 3. 1842), Paul Schedo (1842 / z CZ Gelnica ? - † 7. 4. 1853), Daniel Steinhűbel (1854 - † 19. 1. 1860)
* Farári, ktorí pôsobili paralelne aj v slovenskom cirkevnom zbore!
Farári zjednoteného maďarsko-nemeckého cirkevného zboru od 19. 2. 1861: Eduard Škultéty * (zvolený 10. 3. 1861 - 29. 8. 1865 († 28. 1. 1891)), Ján Čiško ** (10. 12. 1865 - 1. 8. 1867)
* Dočasne ustanovený farár novoutvoreného cirkevného zboru, ktorý od roku 1860 až do svojej smrti pôsobil ako farár v slovenskom CZ Košice.
** Zvolený 15. novembra 1865, pôsobil pri farárovi Martinovi Sopkovi ako výpomoc a mal na starosti vedenie maďarských služieb Božích do 1. augusta 1867. Od tohoto dátumu naďalej pôsobí v cirkevnom zbore ako farár zjednoteného maďarsko-nemeckého cirkevného zboru, kde okrem ďarských služieb Božích vedie aj služby Božie v nemeckom jazyku.
Farári slovenského cirkevného zboru Košice: Ján Greškovič (1766 - 1793), Ján Ehn (1793 - 1799), Samuel Nagy (1799 - 1801), Ondrej Kohányi (1801 - 1810), Samuel Bradovka (1811 / z CZ Nemcovce - 1813 / do CZ Ratková), Ezechiel Cibuľák (1813 - 1831), Juraj Szekcsík (1831 / z CZ Lopúchov - 1859), Ján Zolnay (6. 7. 1859 - 24. 12. 1859), Eduard Škultéty (1860 - † 28. 1. 1891), .... Štefan Homola (? - 1. 8. 1934 / do dôchodku - † 26. 10. 1952), Juraj Raab Kelő (9. 12. 1933 - 1934), Pavel Šlosjarik (1. 8. 1935 - ?), J. Raab-Kellő (inšt. 9. 12. 1934 - 1947)
Farári zlúčeného slovensko-maďarského cirkevného zboru od 3. 2. 1946: Ladislav Jurkovič (14. 12. 1947 / z CZ Bratislava - 1953 / do CZ Rimavská Baňa), Július Krčméry, NámF. (1. 7. 1953 / z CZ Zvolen - 3. 10. 1953 / do CZ Košice), Július Krčméry (4. 10. 1953 / z CZ Košice - 1. 4. 1958 / do dôchodku - † 9. 2. 1968), Štefan Kátlovský (12. 4. 1959 / profesor a prodekan SEBF - † 4. 5. 1968), Karol Kotinský, NámF. (1. 7. 1958 / z CZ Dolné Saliby - 11. 4. 1959 / do CZ Košice), Karol Kotinský (12. 4. 1959 / z CZ Košice - ?), Július Filo st. (zvolený 15. 3. 1970 / z CZ Poprad - Veľká - 4. 10. 1999 / do dôchodku - † 14. 4. 2004), Samuel Linkesch, NámF. (? - ? / do CZ Košice), Samuel Linkesch (10. 5. 1992 / z CZ Košice - ?), Michal Hreško, NámF. (1. 12. 2000 /z CZ Želiezovce - 2001 / do dôchodku - † 28. 10. 2016), Pavel Pivka, NámF. (1. 7. 2001 / z CZ Farná - 28. 2. 2003 / mimo službu), Stanislav Kocka, NámF. (1. 7. 2002 - ?), Slanislav Kocka (zvolený 11. 1. 2004 - ?), ...
P. Lacko (zvolený 25. 8. 1946?), Dušan Cesnak, adm. (1951 / z CZ Nadlăc - 1952 / do CZ Košice), Dušan Cesnak (14. 12. 1952 / z CZ Košice - † 4. 12. 1957),
Autorom fotografií a databázy kostolov, databázy duchovných a klerikov a chronológie hierarchov a svätiteľov je Zdenko Dzurjanin. Akékoľvek ich šírenie je možné len s oficiálnym písomným súhlasom autora. Databáza duchovných a klerikov je na stránke publikovaná na základe ustanovenia §16 bodu 2) písm. k) Zákona o ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z. z. Ak si dotyčná osoba neželá byť do zoznamu zaradená, v takom prípade nech sa obráti mailom na adresu zdenko.dzurjanin@gmail.com.