Evanjelický kostol Svätej Trojice

PATROCÍNIUM: Evanjelický kostol Svätej Trojice
OBEC: Kežmarok
OKRES: KK
KRAJ: PO
CIRKEVNÁ ÚZEMNÁ JEDNOTKA: Tatranský seniorát (TAS)
ROK: 1717/1972/1996
GPS: 49.133304, 20.428352
STOROČIE: 18. storočie/20. storočie

SPOLOČNÉ UŽÍVANIE KOSTOLA/CHRÁMU: NIE
VLASTNÍK: Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (100)
PRESNÝ DÁTUM / SVÄTITEĽ: 15. 8. 1717
?
(Pamiatka posvätenia chrámu sa slávi: )

20. 8. 1972 (posviacka obnoveného kostola)
generálny biskup ECAV na Slovensku Ján Michalko
Pavel Pališín, tajomník generálneho biskupa ECAV na Slovensku Jána Michalka
25. 8. 1996 (posviacka obnoveného kostola)
?
KŇAZ: Elias Perlitzius (1717)
Alexander Kowarik (1972)
Ondrej Koč (1996)
AUTORI: Juraj Müttermann (autor kostola), Ján Lerch (autor interiéru)

Autori ostatných podôb kostola:
?
VYSVETLIVKY: 1) Požehnanie rímskokatolíckeho kostola je vyznačené jednou hviezdičkou. (*)
2) Konsekrácia rímskokatolíckeho kostola po úprave pre potreby obnovenej liturgie v duchu II. vatikánskeho koncilu je vyznačená dvoma hviezdičkami. (**)
3) Ak nie je uvedené inak, ide o konsekráciu kostola a oltára po úprave pre potreby obnovenej liturgie v duchu II. vatikánskeho koncilu prípadne konsekráciu kostola pred I. alebo II. vatikánskym koncilom.
4) Posviacka gréckokatolíckeho a pravoslávneho chrámu a posviacka evanjelického a reformovaného kostola je bez hviezdičky.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O CÚJ A PÔSOBIACI KŇAZI:

Ostatné posviacky:
22. október 1989 - posviacku generálne opravenej zvonice vykonal Ján Midriak, senior Šarišsko-zemplínskeho seniorátu

V cirkevnom zbore od vydania Tolerančného patentu pôsobili:
Daniel Czerva* (1774 / z CZ Ruskinovce - † 6. 10. 1809), Samuel Hellner (? - † 5. 1. 1779), Kristián Generisch (zvolený v januári 1779 - † 30. 4. 1825), Ján Samuel Fuchs (1809 - 1813 / do CZ Ľvov († 1822)), Martin Ferdinand Ruman (1825 - 1844** / vzdal sa úradu farára, ale naďalej až do roku 1851 pôsobil v cirkevnom zbore - † ?), Dávid Kuntz (august 1844 / z CZ Poprad - 1861 (pôsobil v cirkevnom zbore aj po roku 1861, a to až do smrti 26. 9. 1870)), Július Kuntz (január 1862 / z CZ Poprad - august 1862 / do CZ Turda (Rumunsko), Karol Schreter (1870 / kap. v CZ Kežmarok - 1. 12. 1870 / vzdal sa úradu farára), Ernest Witényi adm. (1. 12. 1870 / z CZ Krompachy - 18. 3. 1871), Stefan Lindberger (19. 3. 1871 / z CZ Levoča - † 4. 11. 1901), Fridrich Dianiška (26. 11. 1902 / kap. v CZ Budapest - 1908 / do CZ Kluž), Gustáv Kirchknopf (29. 11. 1908 / CZ Iklad - 1911), Valentín Hajts (28. 7. 1912 / z CZ Gyomaendrőd - 1945)
Kňazi v slovenskej evanjelickej cirkvi v Kežmarku: Ondrej Spišák, adm. (1940 - 1947 / do CZ Kežmarok), Ondrej Spišák (13. 7. 1947 / adm. CZ Kežmarok - 1952 / do CZ Galanta), Alexander Kowarik (1953 / z CZ Veľký Krtíš - 1973 / do dôchodku - † 13. 10. 1992), ? (1974 - 1975), Ondrej Ilenin (1976 - 1983), Jozef Benka (1984 - 1990), Ondrej Koč ml., NámF. (1990 / seniorátny kap. Gemerského seniorátu - 1991 / do CZ Kežmarok), Ondrej Koč ml. (1992 / z CZ Kežmarok - 1998 / do CZ Prešov), Roman Porubän (kap.) (1. 9. 1998 / kap. v CZ Kežmarok - 2001), Roman Porubän, NámF. (1. 3. 2001 - 20. 9. 2001 / do CZ Kežmarok), Roman Porubän (21. 9. 2001 - dodnes)

* Farár v cirkevnom zbore s právami výkonu funkcie farára, ktoré mu boli udelené Samuelom Hellnerom. Po jeho smrti dňa 5. januára 1779 si ešte v ten istý mesiac cirkevný zbor zvolil farára Kristiána Generischa, prorektora miestneho evanjelického gymnázia.
** Na základe výsledkov, ktorými sa skončila Uhorská revolúcia v roku 1849 mu nebolo dovolené zastávať úrad farára a naďalej pôsobiť v cirkevnom zbore, a tak sa tohto úradu vzdal. V roku 1857 dostal od uhorskej vlády ponuku a dovolenie na obsadenie fary v Tvarožnej, ale ani tú neprijal a utiahol sa do Kežmarku.

ZAUJÍMAVOSTI:

Kostol pochádza ešte z obdobia, kedy si ho mohli evanjelici postaviť na základe artikúl schválených na sneme v Šoprone v roku 1681. O rok neskôr kráľovská komisia vytýčila pozemok na dosť nehostinnom mieste - za mestskou bránou pri kamennom hostinci. Nebola to však jediná podmienka: musel byť z dreva a bez klincov, so základmi maximálne do hĺbky 1,5 metra, vstup nesmel smerovať do ulice a veža kostola mohla byť maximálne od budovy vzdialená na 13 metrov. Navyše všetky tieto pravidlá museli byť splnené aj v časovom horizonte maximálne jedného roka (jednej stavebnej sezóny od jari do jesene). Takýmto spôsobom postavené chrámy moholi byť v každej uhorskej stolici len dva, preto boli také obrovské.

Artikuly boli definované skrátka tak, aby sa ich vykonanie zdalo byť nesplniteľné. Aj napriek tomu sa kežmarským evanjelikom podarilo s pomocou zahraničných projektantov všetky tieto požiadavky splniť. So stavbou kostola začali v roku 1687 na mieste prvého artikulárneho kostola Svätej Trojice, ktorý už kapacitne nevyhovoval. Preto sa dvaja kežmarsk mešťania Pavol Vitalis a Ján Michaelides vybrali v roku 1688 hľadať na sever Európy ochotných ľudí, ktorí by na stavbu kostola prispeli. Boli však neuspešní, vyzbieralo sa len 274 zlatých.

Medzitým v Uhorsku vypuklo povstanie, ktoré viedol František II. Rákoczi a následne mor. So stavbou sa preto čakalo na vhodnejšie podienky. Tie nastali v roku 1717, kedy bola dňa 1. júna podpísaná zmluva s istým popradským tesárskym majstrom Jurajom Müttermanom na stavbu kostola a Jánom Lerchom na interiérové vybavenie. Samotná suma za celý kostol bola vyčíslená na 5000 zlatých. Odmena pre staviteľa bola 660 zlatých a naturálie. Kostol sa podarilo postaviť v rekordne krátkom čase, keď už 15. augusta 1717 bola naplánovaná jeho posviacka.

O kostole sa traduje viacero legiend. Pri realizácii okien a belasého stropu vraj pomáhali švedski moreplavci, preto vlastne dnes vyzerá ako obrátený koráb. Pôvodný námet pre kežmarský kostol je tiež zahalený tajomstvom. Najpravdepodobnešie pripadajú do úvahy dve možnosti odkiaľ mohol Müttermann čerpať inšpiráciu: buď to bol evanjelický kostol Svätej Trojice zo Świdnice či z Amsterdamu. Išlo o zrubový kostol Noorderkek holandského architekta Hendricka de Keysera a kostol architekta z Wrocławu Albrechta von Saebischa - postavené vo forme rovnoramenného gréckeho kríža s vežičkou v strede (tú mal kežmarský kostol do roku 1893, kedy ju museli zo statických dôvodov zbúrať).

Od roku 1892 bol kostol ako pamiatka chrámený štátom, a trvalo vyše sto rokov, kým bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku (1985). Napokon bol v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svätového dedičstva UNESCO.

Autorom fotografií a databázy kostolov, databázy duchovných a klerikov a chronológie hierarchov a svätiteľov je Zdenko Dzurjanin. Akékoľvek ich šírenie je možné len s oficiálnym písomným súhlasom autora. Databáza duchovných a klerikov je na stránke publikovaná na základe ustanovenia §16 bodu 2) písm. k) Zákona o ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z. z. Ak si dotyčná osoba neželá byť do zoznamu zaradená, v takom prípade nech sa obráti mailom na adresu zdenko.dzurjanin@gmail.com.