Pravoslávny chrám sv. ap. Petra a Pavla

Pôvodný gréckokatolícky chrám zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi postavený v roku 1923 našli Kružlovčania po druhej svetovej vojne v dezolátnom stave, takmer v ruinách. Prostredníctvom štátu, ktorý poskytoval finančný obnos na rekonštrukcie vojnou zničených budov, mohli aj pravoslávni veriaci tejto cirkevnej obce požiadať o dotáciu. Tú však jej vtedajší zásadový správca Ján Gojdič neprijal, lebo jednak ponúkaná suma nestačila ani na odpratanie sutín a jednak aj preto, že vedel, že získať povolenie na stavbu nového chrámu nebude také ľahké. Liturgie sa teda začali slúžiť v malom schátranom baraku. Medzitým o. Ján Gojdič odchádza a strieda ho o. Demeter Lipinský. Píše sa rok 1963. Po čase barak, v ktorom veriaci konali bohoslužby, nebolo možné používať z bezpečnostných dôvodov. Preto sa miestny správca cirkevnej obce spolu s veriacimi pustil do výstavby nového chrámu, spočiatku budovaného nelegálne. Veriaci sa totiž dali do jeho výstavby bez ohľadu na to, či dostanú na to povolenie. Raz sa stalo dokonca, že až z Bratislavy ktosi zavolal kriminálnu políciu, ktorá ako rýchlo prišla, tak aj rýchlo odišla. Dedinčanom položili len jednu otázku: Či zodpovedajú za nejakú haváriu, keď sa čosi stane, a po súhlasnej odpovedi správcu ich už aj nebolo. Z času na čas bola, samozrejme, stavba kontrolovaná aj občasnými návštevami z Okresného národného výboru vo Svidníku. Po jednej z nich jeho predseda, poznajúc situáciu v obci, keď vojna zničila ľuďom chrám, povedal, že je predsa len potrebné dať ľuďom povolenie na výstavbu. Nový správca cirkevnej obce o. Demeter výstavbu chrámu podporoval najmä preto, že nebolo kde slúžiť liturgie. A keďže nebolo ani projektanta, ktorý by nový chrám postavil, veriaci sa pustili do výstavby svojpomocne. Veď mnohí z nich boli murári či stavbári, tak si vedeli aj sami pomôcť. Zapojila sa celá dedina, ľudia zakúpili materiál, stavbu chrámu financovali i zadarmo robili. Po dvoch rokoch od začatia výstavby mohli sa teda oprávnene tešiť, že sa chrám bez väčších problémov podarilo dokončiť.

Z dejín gréckokatolíckej farnosti:
? - vznik pravoslávnej cirkevnej obce

Gréckokatolícki kňazi pôsobiaci vo farnosti: Ľudovít Torontský (1892 / z gréckokatolíckej farnosti Beloveža - 1900 / do gréckokatolíckej farnosti Čirč), Ján Hrustič, excurr. z gréckokatolíckej farnosti Kapišová (1968 - 1970), Michal Ihnát, excurr. z gréckokatolíckej farnosti Kapišová (1971 - 1972), Vasiľ Kormaník, excurr. z gréckokatolíckej farnosti Kapišová (1972 - 14. 8. 1977), Teodor Hanát (farnosť spravuje ako kňaz na odpočinku excurrendo z gréckokatolíckej farnosti Kapišová) (15. 8. 1977 - 30. 6. 1980), Mikuláš Pavlík, excurr. z gréckokatolíckej farnosti Kapišová (1. 7. 1980 - 30. 6. 1987), Peter Rusnák, excurr. z gréckokatolíckej farnosti Kapišová (1. 7. 1987 - 30. 6. 1988), Ľubomír Petrík, excurr. z gréckokatolíckej farnosti Kapišová (1. 7. 1988 - 30. 6. 1991), Ján Ličko, excurr. z gréckokatolíckej farnosti Kapišová (1991 - ?), Ladislav Šedivý, excurr. z gréckokatolíckej farnosti Kapišová (1. 7. 1991 - 30. 6. 1994), Marek Kolesár, excurr. z gréckokatolíckej farnosti Kapišová (1. 7. 1994 - 14. 7. 2003), Rastislav Bruzda, excurr. z gréckokatolíckej farnosti Kapišová (15. 7. 2003 - 2004)

Zoznam kaplánov pôsobiacich vo farnosti: Michal Čisárik (1868 - 1869), Ján Homičko (1891 - ?)

Z dejín pravoslávnej cirkevnej obce:
? - vznik pravoslávnej cirkevnej obce
Pravoslávna cirkevná obec uplatňuje ? kalendár (Vianoce slávi ?).

Pravoslávni kňazi pôsobiaci v cirkevnej obci Kružlová: Ján Gojdič (? - ?), Demeter Lipinský (1. 1. 1963 - dodnes)