Často kladené otázky

---

Čo na stránke kostolyslovenska.sk nájdem?

Na stránke záujemcovia nájdu exteriérové fotografie stojacich kostolov a kostolov so statusom ruina.
Kostoly, ktoré kedysi na Slovensku existovali a dnes už neexistujú, na mape nenájdete.
Ďalej na stránke nájdete základné informácie (ak sú dohľadateľné):

1) o dátume požehnaní, posviacok a konsekrácií kostolov a chrámov, vrátane informácie o svätiteľovi
2) o datume ostatných posviacok (zvony, organy)
3) o dátume vzniku farností, cirkevných zborov a cirkevných obcí
4) o období pôsobenia kňazov vo farnostiach, cirkevných zboroch a cirkevných obciach

Venuje sa stránka kostolyslovenska.sk aj kaplnkám?

Stránka sa venuje výlučne kostolom a chrámom. Kaplnky, rotundy, modlitebne a synagógy neobsahuje.

Prečo na stránke nenájdem kostoly ostatných cirkví, hoci sú štátom uznané?

Budovy s označením kostol na Slovensku stavia rímskokatolícka, evanjelická a reformovaná cirkev; chrámy - gréckokatolícka a pravoslávna . Ďalšie štátom uznané cirkvi (13) budovy s označením kostol nemajú.

Prečo sú kostoly na stránke odfotené iba z exteriéru?

V tejto fáze projektu sme sa sústredili len na fotografie exteriérov. Postupne - do knižných publikácií - budú pribúdať aj interiéry.

Pribudnú na stránku aj nové kostoly a chrámy?

Áno, na stránku budeme dopĺňať nové kostoly a chrámy. 

Čo je to rímskokatolícky kostol?

Definíciu čo sa rozumie pod pojmom rímskokatolícky kostol, nájdeme v Kódexe kánonického práva:

Kán. 1214
Pod označením kostol sa rozumie posvätná budova, určená na božský kult, do ktorej veriaci majú právo prichádzať, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult.

Kán. 1215
§ 1. Ani jeden kostol sa nemá stavať bez výslovného písomného súhlasu diecézneho biskupa.
§ 2. Diecézny biskup nemá dať súhlas, ak po vypočutí presbyterskej rady a rektorov susedných kostolov neusúdi, že nový kostol môže slúžiť na dobro duší a že nebudú chýbať prostriedky, potrebné na stavbu kostola a na božský kult.
§ 3. Aj rehoľné inštitúty, hoci od diecézneho biskupa dostali súhlas na založenie nového domu v diecéze alebo v meste, predsa len pred začatím stavby kostola na presne určenom mieste musia dostať od neho povolenie.

• Ako je možné, že na našom území sa nachádzajú kostoly, ktoré slúžia na iné ako bohoslužobné účely?

Kán. 1222
§ 1. Ak sa nejaký kostol nijakým spôsobom nemôže používať na božský kult a nie je možnosť ho obnoviť, diecézny biskup ho môže odovzdať na profánne, nie nedôstojné používanie.
§ 2. Kde sa z iných závažných dôvodov odporúča, aby sa nejaký kostol na božský kult ďalej nepoužíval, diecézny biskup ho môže po vypočutí mienky presbyterskej rady odovzdať na profánne, nie nedôstojné používanie so súhlasom tých, ktorí si naň zákonne uplatňujú práva, a len keď dobro duší neutrpí preto nijakú škodu.

Čo je gréckokatolícky chrám?

Definíciu čo sa rozumie pod pojmom gréckokatolícky chrám, nájdeme v Kódexe kánonov východných cirkví:

Kán. 869
Chrám je budova posvätením alebo požehnaním určená výlučne pre Boží kult.

Kán. 870
Ani jedna budova určená na chrám sa nemá stavať bez výslovného písomného súhlasu eparchiálneho biskupa, ak spoločným právom nie je ustanovené ináč.

• Kedy je chrám posvätený a kto môže chrám posvätiť?

Kán. 871
§ 1. Posvätením sa zasväcujú chrámy katedrálne a ak je možné, chrámy farské, chrámy monastierov a chrámy pripojené k rehoľnému domu.
§ 2. Posviacka je rezervovaná eparchiálnemu biskupovi, ktorý môže udeliť splnomocnenie posvätiť chrám inému biskupovi; o vykonanom posvätení alebo požehnaní chrámu sa má vyhotoviť dokument, ktorý treba uchovať v archíve eparchiálnej kúrie.

• Čo všetko je v chráme dovolené robiť?

Kán. 872
§ 1. V chrámoch sa zakazuje konať čokoľvek, čo sa nezlučuje s posvätnosťou miesta.

• Ako je možné, že na našom území sa nachádzajú chrámy, ktoré slúžia na iné ako bohoslužobné účely?

Kán. 873
§ 1. Ak niektorý chrám už vôbec nemožno používať na Boží kult a nie je možné ho ani obnoviť, eparchiálny biskup ho môže odovzdať na profánne, ale nie nedôstojné používanie.
§ 2. Kde sa z iných závažných dôvodov odporúča, aby sa niektorý chrám ďalej nepoužíval na Boží kult, eparchiálny biskup ho môže po vypočutí mienky presbyterskej rady odovzdať na profánne, nie nedôstojné používanie so súhlasom tých, ktorí si naň legitímne uplatňujú práva, len keď preto spása duší neutrpí nijakú škodu.

Čo je pravoslávny chrám?

Pri zohľadnení niekoľkých výnimek sa za pravoslávny chrám považuje každá budova, ktorá má vo svojom interiéri prestol posvätený vladykom, súčasťou ktorého je antimenzion daný pre konkrétny chrám a slúži sa tam pravidelne liturgia. Povolenie na výstavbu takéhoto chrámu od miestneho vladyku na jeho výstavbu nie je nutné.

Čo je pravoslávna kaplnka?

Pravoslávna kaplnka (paraklis alebo časovňa) je budova označená pravoslávnym krížom, obvykle má vežu a nenachádza sa v nej prestol ani antimenzion.

Môže sa v pravoslávnej kaplnke slúžiť liturgia?

Áno, za predpokladu, že je splnená výnimka a nachádza sa v nej prestol, na ktorý si kňaz rozprestrie antimenzion. Štandardne sa však pravoslávna liturgia v kaplnke nikdy neslúži.

Výnimky, kedy je možné aj v pravoslávnej kaplnke slúžiť liturgiu:
1) prítomnosť antimenzionu;
2) kňaz na konanie liturgie dostal od vladyku požehnanie;
3) v deň sviatku svätca, ktorému je kaplnka zasvätená.

Môže gréckokatolícky kňaz slúžiť liturgiu v pravoslávnej kaplnke a naopak?

Otázku by sme mohli rozdeliť na dve časti. Krátka odpoveď znie: nemôže. A dlhšia odpoveď?

V súčasnosti to podľa oficiálnych kánonických pravidiel a z nasledujúcich dôvodov nie je dovolené:
1) Chýbajúce spoločenstvo: Pravoslávna a katolícka cirkev (ktorej súčasťou sú gréckokatolíci) nie sú v plnom sviatostnom spoločenstve.
2) Kánonické prekážky: Kňaz smie slúžiť liturgiu len v priestoroch a s povolením biskupa svojej vlastnej cirkvi.

Výnimka: Spoločná modlitba (napríklad panychída alebo moleben) je v rámci ekumenických stretnutí možná, ale svätá liturgia nie.

Toto isté pravidlo sa v súčasnosti týka aj zákazu vzájomného slúženia v gréckokatolíckych a pravoslávnych chrámoch. Hoci v minulosti (1950 - 1968) pravoslávni kňazi slúžili liturgie aj v gréckokatolíckych chrámoch. Bolo to však v období oficiálneho zrušenia gréckokatolíckej cirkvi štátom a v dobe kedy boli tieto chrámy násilne odovzdané Pravoslávnej cirkvi.

Nastáva tu teda istý paradox, ktorého vysvetlenie spočíva v rozdiele mezi kánonickým právom (vnútornými pravidlami cirkvi) a politickou mocou (štátne zásahy). Keďže chrám po zabratí pravoslávnymi z dôvodu spomínaného zrušenia gréckokatolíckej cirkvi štátom zmenil svoju identitu (z pohľadu vtedajšieho štátneho zriadenia sa tieto chrámy stali pravoslávnymi), pravoslávni kňazi v nich neslúžili ako hostia, ale ako správcovia týchto chrámov.

Po čiastočnom obnovení fungovania Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 dochádzalo k tzv. spoločnému užívaniu chrámov oboch cirkví¹. Neznamenalo to však skutočnosť, že tieto cirkvi slávili spoločne aj liturgiu, ba práve naopak. Obe konfesie slúžili svoje obrady oddelene a v rôznych časoch. Takýto stav medzi oboma cirkvami pretrval až do roku 2000. Poslednými chrámami ktoré boli majetkovo vysporiadané a vrátene pravoslávnymi gréckokatolíkom boli chrámy v Ruskom Hrabovci a v Abranovciach. V prvom chráme sa gréckokatolícka liturgia konala prvýkrát po 47 rokoch dňa 23. marca 1997. V druhom menovanom sa definitívne obe cirkvi dohodli k 1. máju 2000, čo sa v širšom zmysle považuje za bodku za procesom reštitúcie správy chrámov do rúk gréckokatolíkov. Gréckokatolícky chrám v Abranovciach sa tak považuje za posledný chrám, ktorý pravoslávni vrátili gréckokatolíkom.

Naopak kľúčovým a symbolicky prvým chrámom, ktorý pravoslávni vrátili gréckokatolíkom, bola katedrála sv. Jána Krstiteľa v Prešove. K tomuto aktu došlo 5. júna 1990, týždeň po prijatí reštitučných zákonov, konkrétne v zmysle zákona č. 211/1990 Z. z. zo dňa 29. mája 19990 o usporiadaní majetkových vzťahov medzi gréckokatolíckou a pravoslávnou cirkvou.

¹ Počty chrámov, kde sa veriaci spoločne dohodli na ich spoluužívaní uvádzame pri hesle dohoda o spoločnom užívaní chrámov v časti Slovník používaných pojmov na stránke. 

Prečo gréckokatolíci a pravoslávni nazývajú budovy, kde sa slúžia liturgie chrámom (cerkvou)?

Ak budova spĺňa všetky atribúty ktoré vyžaduje Cirkev - t. j. je tam počas liturgie celý boží ľud zhromaždený okolo Krista od episkopátu (biskupa zastúpeného podpisom na antimenzióne), kléru (v podobe miestneho duchovného, bez ktorého sa liturgia slúžiť nedá) a ľudu živých a mŕtvych až po všetkých svätých, ktorí sú sprítomnení na proskomídii aj fyzicky prítomní v zašitom antimenzione alebo v priestore prestola, kde sa ukladajú mošči svätých, vtedy hovoríme o budove, ktorú nazývame chrám alebo cerkov.

Keď teda veriaci zvyknú vravieť, že ideme do cerkvi, majú tým na mysli aj spoločenstvo veriacich zhromaždených okolo Krista tvoriace Cirkev.

Teologické vysvetlenie tohto prepojenia

1) Budova ako obraz Cirkvi: chrám nie je len prázdna hala, ale architektúra, ktorá odráža nebeský poriadok. Keď veriaci vstúpi do budovy, stáva sa súčasťou „neba na zemi“.
2) Eucharistické zhromaždenie: Cirkev sa v plnosti prejavuje vtedy, keď sa veriaci zídu na liturgii. Preto je v ich mysliach cesta do cerkvi cestou k bratom a sestrám v Kristovi.
3) Etymológia: grécke slovo ?κκλησ?α pôvodne znamenalo zhromaždenie tých, ktorí sú povolaní. Východní kresťania si tento význam zachovali živší než západná tradícia, ktorá viac rozlišuje medzi kostolom (budovou) a Cirkvou (inštitúciou).

Nájdem na stránke aj informáciu o výskyte slovenských farností v zahraničí?

Áno, po kliknutí na link O projekte => Slovenské farnosti v zahraničí sa vám otvorí v pravej časti stránka s menoslovom pôsobiacich kňazov v slovenských farnostiach v zahraničí.

Ako vyhľadám kňaza, ktorý je v Ordinariáte OS a OZ SR?

Postupujte podobne ako pri slovenských farnostiach v zahraničí - O projekte => Farnosti v Ordinariáte OS a OZ SR.